Odpovede na otázky (eBook)

OTÁZKA:

Prednáška „Osud“ nabáda k otázke, ako sa vo zvratnom pôsobení prejaví spravodlivosť u ľudí, dávajúcich veľké dary, nie však zo súcitu, ale preto, lebo dobročinné skutky sú „v móde“, alebo aby tým získali „dobrú povesť“.

ODPOVEĎ:

Tento dej možno jasne prehliadnuť. Odvíja sa presne v zmysle zákonov. Okolie každého človeka je presiaknuté druhom jeho skutočného cítenia, to jest vytvára okolo neho rovnorodú jemnohmotnú vrstvu. Sebaklamy sú pri týchto dejoch samočinne vylúčené ako neschopné života. Ak si človek vypestoval v sebe skutočne dobré chcenie, potom aj vrstva, ktorá ho obklopuje, bude toho istého druhu. Zlé zvratné pôsobenia, vracajúce sa z minulosti, budú touto proti nim stojacou vrstvou zadržané a odrazené iným smerom alebo vysaté a rozložené ešte skôr, ako by mohli zasiahnuť samotného človeka. Budú celkom odstránené alebo značne oslabené, takže pre toto jeho vážne dobré chcenie sa mu odpustí minulé zlo.

Teraz obrátene je to však u tých, ktorí darovaním spôsobujú skutočne dobro, ale iba s úmyslom, aby tým sami získali, alebo aby sa trebárs o nich veľa hovorilo, tiež zo samoľúbosti, alebo aby získali nejakú hodnosť či meno, teda zo ctižiadosti.

Zákon zvratného pôsobenia sa pritom bezpodmienečne splní v každom ohľade. Odtiaľ, kde jeho dar priniesol požehnanie, prúdi v každom prípade dobro na darcu, a to takého druhu, v akom sa to dobré prejavilo. Nakoľko teraz je však vnútro a podľa toho i okolie darcu presiaknuté egoizmom, snahou o vlastné výhody alebo aj iným zlom, vracajúce sa dobro bude zadržané najprv touto vrstvou; bude ňou zastavené, odvedené, vysaté a rozložené, takže samotná osoba nemôže nič dostať z tohto dobrého spätného pôsobenia, alebo iba jeho veľmi zoslabenú časť.

Či späť prúdiace dobro bude teraz úplne odvedené, alebo do akej miery bude oslabené, kým zasiahne vnútro človeka a tým sa prejaví, to záleží iba na hĺbke vnútorného cítenia dotyčného. Ak v tom cítení je silné zlo, potom si je sám na vine, že pre neho určené dobro sa v zvratnom pôsobení nemôže dostať až k nemu. Pri menšom zle prenikne však časť dobra predsa až k nemu, čím dostane potom presný podiel z jeho vnútornej hodnoty, nič viac a nič menej. Príde to k nemu celkom blízko a môže sa to celkom dobre prejaviť v jeho okolí, na vonkajších pozemských veciach, ktoré sú pominuteľné, ale jeho samého to nezasiahne tak, aby mal z toho trvalý osoh, ktorý jediný má hodnotu.

Rozdiel je už aj v tom: Ak dotyčný dáva z nezištného citu, iba kvôli pomoci, tak sa pri tom ihneď naväzuje vlákno od neho až k bodu, kde jeho pomoc priniesla požehnanie a naspäť pripravila priamu cestu až k nemu pre zvratné pôsobenie. Tým je pôsobenie omnoho priamejšie a sústredenejšie. Ak sa však jeho cit pri dávaní nezúčastňuje rovnakým spôsobom, potom mu chýba z neho vychádzajúce vlákno ako spojenie s miestom, kde jeho dar priniesol účinok, pretože viedlo k rovnorodému citu. Dobré spätné pôsobenie sa preto ani nemôže k nemu dostať tak silno sústredené.

Pri tom zohrávajú úlohu ešte mnohé iné vedľajšie okolnosti, uvedením ktorých by sa moholi narušiť obrysy obrazu, avšak všetky prispievajú k tomu, že spôsob vykonávajúcej sa spravodlivosti v spätnom pôsobení sa prejaví až do najjemnejších odtieňov; takže sa vo všetkom dianí nemôže myslieť ani na atóm nespravodlivosti. Táto možnosť je úplne vylúčená zázračnou spoluprácou múdrych zákonov Stvoriteľa, takže každý dostane, čo mu prináleží úplne presne odvážené. Pritom sa však nesmie zabúdať, že počas krátkeho pozemského života sa z toho všetkého zriedkakedy odohrá mnoho, ale iba zlomky. Celé to dianie je rozdelené na celé bytie.